Ako to bolo s bojkotom židovských obchodov v Nemecku?

Mýtus zobrazovania Židov ako obetí bielej majority stojí na slabých nohách. Je často účelový a lživý. Jeden z týchto mýtusov je bojkot židovských obchodov a služieb z 1. apríla 1933 Nemcami. Je fakt, že v tento deň bojkotovali Nemci židovské obchody, ale už sa nehovorí: „Prečo“?

Ako vraví židovské porekadlo (starý zákon): Oko za oko, zub za zub. A tým sa Nemci riadili. Vráť, ako požičaj. Skutoční iniciátori tohto bojkotu boli Židia samotní. A to tak, že Nemecku tento nedotknuteľný národ (vďaka politike slabochov v demokratickom aparáte), vyhlásil ekonomickú vojnu. Áno, čítate správne. Židia špárali do osieho hniezda, kým samí nedostali facku. Pravdaže rev demokratického sveta, ktorému židovské médiá poskytoval priestor a bankári na Wall Street financie, dodnes neutíchol a poukazuje na túto facku. Ale poďme sa na tento úder spravodlivosti zo strany Nemcov pozrieť bližšie.

Keď prišiel Hitler k moci vypovedal Dawesov a Yongov plán. Boli to plány na vyždímanie nemeckej ekonomiky, navrhnutý americkým Židom Owenom Youngom (na Dawesovom pláne spolupracoval). Ten plánoval vysať nemeckej ekonomike kapitál skrze tzv. odškodňovacie platby. Tie činili (počas Dawesovho plánu) sumu objemu zlata o hmotnosti 896,05
tony alebo 12 500 ton striebra ročne!!!



No a všemohúce a mocné židovstvo v USA preto vyhlásilo Nemeckú vojnu dňa 24.3.1933. Prečo tento deň? Pretože práve v tento deň prišiel do platnosti Zákon o odstránení núdze ľudu a ríše, ktorý vytrhol medzinárodným židovským bankárom nemeckú ekonomiku z rúk. Vyhlásenie židovstva znelo:

„Izraelský národ celého sveta vyhlasuje Nemecku hospodársky a finančne
vojnu. Vystupovanie hákového kríža ako symbolu nového Nemecka, znovu oživilo bojový symbol Judáša. 14 miliónov Židov stojí ako jeden muž, aby
Nemecku vyhlásilo vojnu. Židovský veľkoobchodník opustí svoj dom, bankár svoju burzu, obchodník svoj obchod a žobrák svoju spustnutú chatrč, aby sa vo svätej vojne spojili proti Hitlerovým ľuďom.“

Židia neváhali toto vyhlásenie vojny otvorene publikovať, avšak dnes „historici“ radšej po týchto prameňoch nesiahajú lebo „Židia a obete holokaustu“. Mne však chýbajú zábrany a rád po nich siahnem. A tak Nemecku tento židovský počin poškodil ich ekonomiku.

Nemci neváhali a tak začali bojkotovať ich obchody, ale iba symbolicky!
Tento bojkot trval jeden jediný deň a to počas 1. apríla 1933, v sobotu. V sobotu sú totiž židovské obchody zatvorené!!!! Tento deň majú Židia šabat1 . Inými slovami: Neboli v obchodoch a Nemci týmto bojkotom nespôsobili priamu škodu židovským obchodníkom. Bojkotom Nemci upozornili na praktiky židovstva a bankárov, ktorí riadili demokratických politikov v USA a tí spôsobovali Nemecku nevyčísliteľné škody.

Viac v mojej knihe: https://marianmagat.com/preco-kniha-a-preco-zidokracia/
Objednať si ju môžete na: zk.kniha@gmail.com


[1]Slávi sa každú sobotu, respektíve od piatkového do sobotného súmraku. V tento deň sa nesmie vykonávať žiadna práca ani cestovať či vykonávať obchodné transakcie. Je to sviatok, pri ktorom sa schádzajú priatelia a celá rodina pohromade. Šabat je najdôležitejším sviatkom judaizmu (Wikipedia).

 3,051 Celkovo,  2 Dnes

(Visited 1 716 times, 1 visits today)

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *