Rudolf Vrba. Hrdina, či podvodník?

Do kín sa dostáva film s názvom „Správa“, ktorý môže byť nominovaný na Oscara . Ide o príbeh, ktorý má zobrazovať útek dvoch židov z Osvienčimu, Afréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu. Holywood sa už nechal počuť, že do budúcna budú nominované len filmy, ktoré spĺňajú isté požiadavky. To znamená, že tam budú hrať homosexuáli a iné zvrátené skupiny, čierni, čí film bude o židovskom utrpení.

A tak i počas socializmu bolo nominovaných 5 filmov na Oscara z toho dva československé filmy ho získali. Bol to „Obchod na Korze“, ktorý pojednával o utrpení Židov a „Ostro sledované vlaky“, taktiež s podobnou tématikou. Ale netreba sa čudovať. Holywood je známy svojim pomerom židovských hercov a režisérov. Ale poďme si pozrieť osobu Rudolfa Vrbu a jeho pochybnú povesť, keďže ako sa píše v popise filmu: „pojednáva o skutočnej udalosti“. Aká skutočná bola, si práve priblížime.

Vyhnime sa nudným predpríbehom a prejdime rovno k jeho osobe. Vrba – skutočným menom Walter Rosenberg – bol prichytený pritom, ako sa pokúsil prekročiť maďarsko-slovenské hranice. Chcel sa pridať k odbojovej československej armáde v Anglicku. Bol umiestnený do zberného tábora Nováky (ktorý mal mimochodom zaujímavú infraštruktúru vrátane bazénu, divadla, škôlky atď.). Po úteku z Novákov bol opäť po pár dňoch zatknutý a znovu do tábora v Novákoch umiestnený. Odtiaľ putoval do Poľska. A tu sa začína náš príbeh.



Vrbovi sa malo opäť pošťastiť a dokázal utiecť, tak, ako sa podarilo stovkám iným ľudí z Osvienčimu, ale iba on a Wetzler podali správu o plynových komorách. Túto správu poslali i 3. augusta 1944 Medzinárodnému červenému krížu (MČK) do Švajčiarska, na čo MČK v Osvienčime vykonal v roku 1944 kontrolu, avšak žiadne plynové komory nenašiel. O tejto príhode píše vo svojej knihe Der Auschwitz Mythos nemecký sudca Wilhelm Stäglich a ja som už taktiež zažiadal o sprístupnenie týchto dokumentov. Druhé vyhotovenie zaslal Vrba organizácii War Refugge Board, pod kontrolou ministra financií USA a Žida Henryho Morgenthaua.

Tento dokument bol neskôr použitý ako dôkaz pri norimberských procesoch, avšak bez svedkov, ktorý ho spísali, teda anonymne. Toto sa odohrávalo pri procesoch v Norimbergu pomerne často. Obžaloba prišla so zdrapom papiera, na ktorom bola výpoveď niekoho, koho nikto nikdy nevidel a bolo to použité ako dôkaz. A tak i táto výpoveď nemala pred súdom svojho autora. To sa zmenilo až pri holokaustových procesoch vo Frankfurte (1963-1965), kde ako svedok Vrba dotancoval do súdnej siene ako onen autor tejto správy. Táto správa sa skladá zo 4 hlásení, z ktorých sa dnes cituje už iba z prvej z nich, ostatné 3 sa radšej zabudli kdesi v dejinách, keďže už i na dnešné pomery sa tam nachádzajú extrémne výmysly a odchýlky od skutočnosti. Ale poďme si pozrieť v krátkosti nejaké detaily zo správy, ktoré sa zakladajú na príbehoch z počutia, nie vlastnej skúsenosti či dôkazov.

2. časť správy nesie názov „Transport“ a obsahuje 19 strán. Mala byť spísana nežidovským poľským majorom a mal byť jediný preživší 60-člennej skupiny, ktorá bola deportovaná z Krakova do Osvienčimu v marci 1942. Táto správa pozostáva z väčšej časti z príbehov (z počutia). Pod nadpisom „Židia“ odsek III. sa píše o Birkenau i keď podľa údajov autora, žil a pracoval v Osvienčime, teda do Birkenau nemal prístup. Autor mal dokonca už v marci 1942 pri svojom príchode vedieť, že práceneschopní sa zabíjajú plynom (str. 4)., čo by potvrdzovalo len fakt, že správa je písaná z príbehov z počutia. Dodnes nikto nepozná meno tohto majora, čo je nanajvýš zaujímavé.

Ďalšou zaujímavosťou je, že správa sa neobjavila nikdy pred súdom komplet ako dôkazový materiál. Len sa z nej cituje. Presne ako dokumenty z Wannsee, ktorých originál dodnes nebol predstavený a podrobený analýze na pravosť.

Ďalšou zaujímavosťou popierajúca všetko, čo poznáme o fyzike a logike, je náčrt plynových komôr a krematória Vrbom. Ako môžete z obrázku, ktorý som stiahol na stránkach UPN [1] vidieť, je plynová komora hneď vedľa krematória, kde spaľovali mŕtvych otvoreným ohňom, ktorý udržiaval koks. Pre neznalých matérie: Ľudia mali byť splynovaní kyanovodíkom (obsiahnutý v Cyklone B, ktorý bol vyrábaný od roku 1922 na boj proti škodcom), teda extrémne výbušnou látkou. Podľa Vrbu teda hneď vedľa krematória plnili miestnosť výbušným plynom, aby hneď na to v susednej miestnosti mohli páliť telá. Nemci asi nevedeli, že môžu skončiť ako Hindenburg 6. mája 1937. Atak akosi popreli fyzikálne zákony a vodík sa stal neškodný plyn pri styku s ohňom. Zaujímave je i to, že spojenci sa do táboru obsadeného Rusmi dostali až po roku 1989, teda pred procesmi v norimbergu noha spojeneckého vojaka, komisára, žalobcu či novinára, nevkročila do tohto táboru. Všetko pred súdom bolo v rukách Sovietov a v rukách amerických žalobcov, ktorí nevideli ani bránu z Osvienčimu.

Okrem toho Vrba povedal maďarskému Židovi Georgovi Kleinovi, že pri natáčaní filmu Šoa mal text, otázka teda je: Kto mu text napísal, ak teda nerozprával svoj príbeh?

Okrem iného Vrba priznal pred súdom v Kanade, že si nejaké tie veci vo svojej knihe vymyslel a Robert Lenski (bol redaktorom časopisu Body and Mind: časopis o ústavnej psychológii), ktorý sledoval tento proces, ho označil verejne za podvodníka vo svojej knihe The Holocaust on trial: The Case of Ernst Zundel.

Vrbovi sa stal proces v Kanade osudným a na odvolací proces odmietol prísť zo strachu pred opätovnými otázkami právnika Douglasa Chriestieho.

Čo myslíte, je Vrba podvodník a súčasť hry menom holokaust alebo hrdina hodný filmových trhákov?

Viac v mojej knihe Židokracia na zk.kniha@gmail.com

[1] https://www.upn.gov.sk/sk/sprava-alfreda-wetzlera-a-rudolfa-vrbu-1944/

 2,784 Celkovo,  2 Dnes

(Visited 1 201 times, 1 visits today)

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *